Načo písať Kroniku, keď mám fotoalbumy?

Rodinné fotoalbumy sú neoddeliteľnu súčasťou každej rodiny. Je príjemné si občas prelistovať fotografie z rôznych zážitkov a situácií, ktoré v nás vyvolávajú spomienky. Fotografia dokáže navodiť spomienku hlavne pre ľudí, ktorí sa tej udalosti priamo zúčastnili. Ostatných zaujme ich rozprávanie o tejto udalosti a tak s spoja fotografiu s príbehom. Bez vysvetlenia, bez daného príbehu, však ani tá najkrajšia fotografia nezúčastneným ľuďom nič nepovie. Je to ako pozerať nemý film.

Práve Kronika života túto vec rieši, pretože v prvom rade rozpráva konkrétne príbehy zo života jej majiteľa, ktoré sú len doplnené 1-2 výstižnými fotografiami.  

Skúste vnímať ten rozdiel. Predstavte si: vaši kamaráti, ktorí sa vrátili z dovolenky, ukážu zbierku svojich fotografií a nepovedia vám k nim ani slovo. Aký by ste z ich prezerania mali pocit?

A teraz si predstavte, že by vám títo priatelia z dovolenky dali prečítať svoj denník, ktorý si na dovolenke napísali. Aký by ste mali z toho pocit?  Vedeli by ste lepšie pochopiť ich život počas dovolenky?

Presne takto budú prezerať vaši vnuci a ďalšie generácie vaše fotky vo fotoalbumoch. Fotky bez príbehov, bez vysvetlenia. Naopak kniha Kronika života spája tieto dve veci do jednej.

Kronika života je rozdelená do jednotlivých kapitol, ktoré odzrkadľujú jednotlivé životné etapy, ktorými prechádza takmer každý človek. Tiež obsahuje podrobné nápovedy, aby ste nemuseli rozmýšľať , čo všetko máte písať, na čo nezabudnúť a čo by vašich potomkov zaujímalo. Stačí vyplniť odpovede na nápovede v Kronike a vaše osobné dielo začne vznikať. Okrem písaného textu je vhodné doplniť príbehy o výstižnú fotografiu opisovanej udalosti. 

Takéto vaše osobné životné príbehy budú so záujmom čítať nielen vaše deti, ale i vnúčatá alebo ďalšie generácie a každý z nich sa dokáže vcítiť do situácie, ktorú ste prežívali. Toto je skutočný význam, prečo písať osobnú Kroniku života.