Útek
Silné dažďové kvapky udierali do okna starej chatky, kde Emma ticho sedela, pritisnutá k stene. Chvela sa od zimy, ale ešte viac od strachu. Prázdny pohľad mala upretý na dvere, pripravená každou chvíľou utiecť, ak by sa ozval zvuk blížiacich sa krokov. Bola to už tretia noc, čo ušla od svojho manžela. Nikdy si nepomyslela, že jej život skončí raz takto.
Emma bývala veselá a plná snov, keď si pred piatimi rokmi brala Lukáša. Bol šarmantný, láskavý a staral sa o ňu, ako by bola poklad. Aspoň to si vtedy myslela. Ale všetko sa zmenilo po prvej facke. A potom prišla druhá, a ďalšia a nakoniec sa násilie stalo bežnou súčasťou ich spoločného života. Emma stále verila, že to bude lepšie, že sa Lukáš zmení, ale s postupne to bolo horšie a horšie. Z malých hádok sa stávali kruté výbuchy hnevu a z malých rán sa stávali modriny a zranenia, ktoré musela často ukrývať pod dlhými rukávmi.
Tá noc, keď utiekla, začala ako ktorákoľvek iná. Prišiel z práce neskoro, pod vplyvom alkoholu. Emma cítila, že sa schyľuje k ďalšiemu problému, tak sa rozhodla mlčať a byť nenápadná. Ale tentoraz to nestačilo. Lukáš na ňu začal kričať bez príčiny, obviňoval ju, že ho podvádza, že je neschopná. Keď ju chytil za zápästie, vedela, že to môže byť poslednýkrát. Potom sa ju pokúsil zvaliť na posteľ a znásilniť. Jeho dych bol ťažký a jeho veľká ruka drsne roztrhla jej šaty. Srdce jej začalo divoko biť. Zúfalá a z posledných síl ho odhodila a utekala k dverám. Bežala k autu bez topánok, ale stihla aspoň uchmatnúť kľúče od auta. Jej bosé nohy cítili pod studenú a mokrú zem v daždi. Práve keď vybiehala z domu, Lukáš v opitosti spadol na schodoch a to bola príležitosť naštartovať a ujsť. Bola to jej jediná šanca ako uniknúť veľkej bitke.
Tentokrát unikla. V panike jazdila v aute celú noc, až nakoniec dorazila do hôr. Našla starú opustenú chatku. Skryla sa tam, bez predstavy, čo bude ďalej. Odišla bez peňazí, bez mobilu, bez oblečenia, len v tričku a kraťasoch. V noci sa každú chvíľu budila zo zlých snov, očakávajúc, že ju Lukáš nájde a objaví sa pred dverami.
Po troch dňoch osamelosti a hladu začala strácať nádej. Nemala žiadny plán. Stačil jej len zvuk praskajúcich konárov vonku a jej srdce sa rozbúšilo strachom. Občas mala pocit, že vidí Lukášovu siluetu v lese, no keď sa lepšie pozrela, bola to len jej paranoidná myseľ, ktorá si zahrávala s jej predstavami.
Na úsvite štvrtého dňa ju našiel starší pán, ktorý hľadal hríby. Býval neďaleko v malej horskej usadlosti. Všimol si pohyb v starom dome, kam nikto roky nechodil. Keď vstúpil dnu našiel tam Emmu. Bola vyčerpaná, strhaná a vystrašená. Spočiatku mu nedôverovala – mala pocit, že ju môže odovzdať Lukášovi. Postupne sa jej podarilo uveriť mu, otvoriť sa a prijať jeho pomoc. Ponúkol jej dočasný úkryt vo svojom dome. S manželkou sa o ňu postarali. Dali jej oblečenie a trochu jedla, ale hlavne – dali jej pocit bezpečia. Každý deň sa snažili kontaktovať jej priateľov a známych, ktorí by jej mohli pomôcť. Nakoniec sa im podarilo zohnať Luciu. Bola to Emina priateľka, ktorá dlhé roky žila v zahraničí. Ukázalo sa, že už sa pred časom vrátila a tak súhlasila, aby ju odviezli k Lucii do mesta.
Emma vedela, že to bude nebezpečné, ale vďaka tomu, že mala teraz pomoc, mala aspoň odvahu začať konať. S ochranou a odhodlaním mohla začať riešiť nový život, kde sa už viac nebude báť dýchať. No cesta k tomu bola ešte dlhá.
Lucia bola právnička a kedysi s Emmou trávili celé letné dni. Keď sa dozvedela o tom, čo sa Emme stalo, okamžite jej ponúkla útočisko a právnu pomoc. Dohodli sa, že začnú vybavovať právne kroky na získanie rozvodu a obmedzujúceho príkazu proti Lukášovi. Emma nevedela, či ju Lukáš stále hľadá, či vie, kde je, ale bola odhodlaná nikdy sa už k nemu nevrátiť.
Lucia jej vysvetlila, že na získanie rozvodu a obmedzujúceho príkazu to bude vyžadovať svedectvá a podklady. Emma si uvedomila, že to nebude jednoduché, ale bola odhodlaná postaviť sa Lukášovi a bojovať za svoju slobodu. V tých dňoch bola často v strese, spomienky na nočné mory sa jej vracali, ale každý deň znamenal nový malý pokrok.
Lucia vybavila Emme aj stretnutia s terapeutkou, ktorá jej pomohla spracovať traumu. Emma sa pomaly začala uzdravovať nielen fyzicky, ale aj psychicky. Ale prišlo aj niekoľko tvrdých momentov – ako keď jej právnik oznámil, že Lukáš popiera všetky obvinenia. Emma sa cítila zrazu zraniteľná a slabá, no spomenula si na všetko, čo prežila, a vedela, že sa musí postaviť za pravdu a byť silná.
Postupne, aj keď pomaly, sa Lukášove zovretie nad jej životom uvoľňovalo. Súdne pojednávania sa tiahli, ale Emma s Luciinou pomocou získavala dôkazy a pripravovala sa na svedectvo. Časom sa ukázalo, že Lukáš mal problémy nielen s ňou, ale aj s ostatnými v ich okolí – jeho temná stránka sa odhalila. To bol pre Emmu malý, ale dôležitý triumf.
Jedného dňa, o takmer rok neskôr, Emma stála na súdnom dvore. Lukáš sa na ňu pozrel, ale tentoraz sa ho nebála. Po tom všetkom, čo prežila, vedela, že je už inou ženou. Súd rozhodol v jej prospech – dostala nielen rozvod, ale aj ochranný príkaz. Lukáš bol odsúdený na podmienečný trest za fyzické násilie.
Bolesť a strach ju už neovládali. Znovu sa naučila veriť si, a hlavne – našla svoju vnútornú silu, ktorá ju už nikdy neopustí. Emma mohla konečne voľne dýchať. Vedela, že ešte príde veľa dní, keď bude musieť bojovať so svojimi démonmi, ale teraz už mala silu, ktorú predtým nemala. Našla si novú prácu a pomaly sa vracala do bežného života. Vytvárala si nové vzťahy a hlavne verila, že jej najväčším víťazstvom bolo, že získala späť samu seba.
Emma stála jedno ráno na verande Luciinho domu, pozerala na východ slnka a uvedomila si, že toto je začiatok jej nového života. Teraz sa začínala stávať bojovníčkou – nielen za seba, ale aj za iných, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. Rozhodla sa preto pomáhať aj iným ženám, ktoré zažili podobné udalosti ako ona.