Učiteľka
Na začiatku školského roka stála triedna učiteľka šiestej triedy pred svojimi bývalými piatakmi. Pozrela sa na všetky deti a povedala si, že ich má všetky rovnako rada.
Bolo to klamstvo, lebo v poslednej lavici sedel chlapec, ktorého učiteľka nemala vôbec rada. Zoznámila sa s ním tak, ako s ostatnými žiakmi v minulom roku. Hneď vtedy si všimla, že sa nehrá so spolužiakmi, že má špinavé oblečenie a je cítiť, že sa dávno neumýval.
V priebehu mesiacov bol jej vzťah k žiakovi čím ďalej horší, až to došlo tak ďaleko, že by najradšej všetky jeho práce prečiarkla červenou ceruzkou a dala mu za ne päťku.
Na konci roka ju riaditeľ požiadal napísať hodnotenie na svojich žiakov. Jeho hodnotenie si nechala ako posledné, lebo nenachádzala nič dobré, čo by o ňom napísala. Chcela sa inšpirovať jeho bývalými hodnoteniami, preto si ich prečítala.
Učiteľka, ktorá chlapca viedla v prvej triede, napísala:
„Je to prekrásne dieťa so žiarivým úsmevom. Domáce úlohy si robí presne, mať ho v triede je radosťou.
V druhej triede o ňom učiteľka napísala:
„Vynikajúci žiak, ktorého si vážia jeho kamaráti, má však problém v rodine, jeho matka trpí nevyliečiteľnou chorobou a jeho domáci život je veľmi ťažký.
Učiteľka v tretej triede a uviedla:
„Smrť matky na chlapca veľmi silne doľahla. Snaží sa zo všetkých síl, ale otec o neho nejaví záujem a chlapec na všetko nestačí. Ak nedôjde v rodine k nejakej zmene, jeho ťažký život sa odzrkadlí aj v učení.
V štvrtej triede učiteľka napísala:
„Chlapec si neplní svoje povinnosti, neučí sa, nemá žiadnych kamarátov. Často na hodine zaspí.“
Keď učiteľka dočítala hodnotenia, veľmi sa sama pred sebou zahanbila.
Ešte viac sa cítila previnilo, keď jej chlapec k Vianociam doniesol darček. Bol zabelený do hrubého hnedého papiera a keď ho rozbalila, bol v ňom lacný náramok, ktorému chýbali kamienky a flakón parfému, spotrebovaný do polovice.
Deti sa z neho začali smiať.
Učiteľka smiech zastavila a tak, aby to všetky deti počuli, povedala:
„To je ale krásny náramok!“ a hneď si ho dala na ruku. Otvorila fľaštičku parfému a niekoľko kvapiek si striekla na zápästie.
V ten deň sa chlapec zdržal v triede, pristúpil k učiteľke a povedal jej:
„Dnes voniate krásne, ak moja mamička..“
Po jeho odchode učiteľka dlho plakala. Od tej doby sa žiak zlepšoval v učení zo dňa na deň a za chvíľu patril k najlepším žiakom v triede.
Po čase dostala list od svojho bývalého žiaka, v ktorom jej písal, že skončil strednú školu s výbornými výsledkami a spomína na ňu ako na svoju najlepšiu a najmilšiu učiteľku. Po ďalších piatich rokoch v liste napísal, že skončil univerzitu ako najlepší žiak a stále s láskou spomína na svoju najlepšiu učiteľku, ktorú v živote stretol. Po ďalších rokoch na to dostala ďalší list. Tentokrát jej bývalý žiak napísal, že si zvyšuje vzdelanie doktorandským štúdiom. Aj v tom liste jej napísal, že je najlepšou učiteľkou na svete. Čas plynul.
Od svojho žiaka dostala znovu list, v ktorom jej napísal, že sa stretol s krásnym dievčaťom, s ktorou sa chce oženiť. Jeho otec zomrel pred dvomi rokmi a on by bol rád, ak by na svadbe sedela vedľa neho ako jeho mamička.
Učiteľka s radosťou súhlasila.
V svadobný deň svojho žiaka si zobrala onen náramok, ktorý jej daroval a kúpila si ten istý parfém, aký jej daroval pred rokmi a ktorý mu pripomínal jeho mamičku.
Zvítali sa a keď mladý muž zacítil známu vôňu, povedal učiteľke:
„Ďakujem Vám, že ste mi verila, že ste mi dali najavo, že ma niekto má rád, že ste ma naučili veriť si a naučili ste ma rozlišovať dobro od zla.
Učiteľka mu so slzami v očiach povedala:
„Mýliš sa, to ty si ma všetkému naučil. Kým som sa s tebou nezoznámila, nebola som dobrou učiteľkou, nevedela som čo je láska, ty si ma to naučil.
Naučil si ma ako byť spravodlivou, láskavou a srdečnou. To ja som tebe vďačná za všetko, čo som v svojom živote dosiahla.
