Kameň
Istý žobrák raz predstúpil pred boháča, aby ho poprosil o kúsok chleba. Boháč nielen, že mu nič nedal, ale keď žobrák neodchádzal, rozhneval sa, zodvihol kameň a hodil ho doňho.
Žobrák ten kameň vzal a vložil si ho do vrecka so slovami: „Vezmem si ten kameň pre prípad, že príde hodina, keď ho budem môcť hodiť do boháča.“
Celý život nosil so sebou tú ťarchu, ten kameň v kapse i v srdci. Napokon nadišiel čas hodiť ho.
Boháč sa dopustil zločinu, prišiel o celý svoj majetok a skončil vo väzení. Práve v ten deň sa žobrák ocitol na ceste popri ňom. Uvidel boháča s putami na rukách. Podišiel k nemu, vybral z vrecka kameň a napriahol ruku, že ho hodí.
Chýbala mu však odvaha, a tak nechal kameň vykĺznuť na zem. Povedal si: „Úbožiak! Bol bohatý a spupný, ale teraz mi ho je ľúto. Prečo som so sebou toľký čas nosil ten kameň? Bola to hlúposť!“